Z histórie rádioterapie na Slovensku
Od objavenia rentgenových lúčov uplynulo približne 110 rokov. História onkológie na Slovensku má asi 70 rokov.
Už po prvej svetovej vojne, v období založenia Lekárskej fakulty v r. 1919 v Bratislave, sa začali rtg lúče používaf v diagnostike na viacerých pracoviskách Slovenska. Hoci vo svete v súvislosti s lepším vybavením pracovísk už niektoré ochorenia liečili aj pomocou žiarenia /liečba hlavne kožných ochorení tzv. kúpeľom X - lúčmi/, na Slovensku sa rádioterapia začala rozvíjať až v tridsiatych rokoch tohto storočia.
Prof. MUDr. Ľudovít Valach /1893 - 1941/, ktorý po počiatočnej práci v oblasti rentgen-diagnostiky ako prvý na Slovensku r. 1928 habilitoval z internej rentgenológie a rádioterapie, začal sa ako prvý systematicky venovať tomuto novému medicínskemu odboru a právom sa preto považuje za zakladateľa rádioterapie na Slovensku. Od roku 1930 sa potom venuje už iba výhradne rádioterapii a predmet praktická a špeciálna rentgenová a rádiová terapia prednáša do roku 1940 na Lekárskej fakulte UK. V roku 1939 je vymenovaný za profesora rádiológie a rádioterapie.
V roku 1931 prof. Valach zaobstaráva 400 mg vodného roztoku chloridu bárnatého
a aparatúru na čerpanie rádiovej emanácie. Následne zakladá a vedie prvé rádiové emanatórium na území Slovenska. Toto emanatórium bolo ešte v roku 1931 premenované
na Rádiumterapeutický ústav, ktorý mal charakter kliniky.
Už od roku 1932 v tomto ústave liečia pomocou prirodzeného žiarenia rádia niektoré gynekologické ochorenia, hemangiómy a na liečbu využívajú aj rtg prístroje. V roku 1940 už suterénne priestory Fakultnej nemocnice priestorovo nevyhovujú a ústav sa sťahuje do priestorov Nemocnice sv. Alžbety, kde už majú skúsenosti s liečbou chronicky a onkologicky chorých pacientov, a získava tu namiesto pôvodných 16 až 95 lôžok pre svojich pacientov a priestory pre náročné laboratóriá. Po smrti prof. Valacha sa ústav rozdelil na dve časti. Jedna časť bola pridelená rezortu školstva - vznikla II. interná klinika, ktorá mala 30 postelí a tu vyrástol najväčší znalec a histograf slovenskej rádiológie MUDr. Eugen Vilček /1927-1985/. Druhá časť bola pridelená rezortu zdravotníctva a ostala v nemocnici sv. Alžbety, kde sa naďalej venovali liečbe pacientov s nádorovými ochoreniami. V roku 1946, z iniciatívy prof. MUDr. Žigmunda Križana a prof. MUDr. Viliama Thurzu, v tejto nemocnici vzniká Ústav pre výskum a liečenie nádorov, neskôr to bol v roku 1948 Štátny oblastný ústav pre výskum a liečbu nádorov, kde sa mali skĺbiť poznatky získané vo výskume s použitím v praktickej onkológii. V roku 1951 ústav získal názov Onkologický ústav v Bratislave a v roku 1954 Výskumný ústav onkologický. V snahe o komplexnú liečbu na jednom pracovisku tu v krátkom čase vznikli základné oddelenia, medziinými aj rádioterapia, na ktorej pôsobila aj známa odborníčka MUDr. Eva Siracká, DrSc. Oddelenia rádioterapie a rentgenológie, ktoré fungovali v tomto ústave spoločne, sa v roku 1954 rozdelili a prednostom Oddelenia rádioterapie sa stal doc. MUDr. Juraj Ďurkovský, CSc. Z ústavu sa v roku 1966 stáva Onkologický ústav pre Slovensko, v roku 1969 je založený Ústav klinickej onkológie. V roku 1987 bol vedením oddelenia poverený MUDr. Michal Krajči a od roku 1990 je tam Rádioterapeutická klinika, ktorú vedie MUDr. Elena Bolješiková, CSc. Po vytvorení súkromného Onkologického ústavu sv. Alžbety sa ústav v r. 1992 delí a vzniká Národný onkologický ústav na Klenovej 1, kde sa v roku 1996 dobudovalo nové oddelenie rádioterapie, ktorého primárom sa stal MUDr. Peter Bernát, PhD.
| Späť nahor | Pokračovanie |