Z histórie rádioterapie na Slovensku (pokračovanie)
V roku 1948 vzniká v Košiciach Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. V roku 1951 vzniká Rádiologická klinika. Jej prednostom je prof. MUDr. Eugen Kunštádt, DrSc, ktorý prednáša rádiológiu a rádioterapiu. Po ňom sa stáva prednostom doc. MUDr. Miroslav Klvaňa, CSc, neskôr prof. MUDr. Ľudovít Jurga, CSc. a doc. MUDr. Ján Klimo, CSc.
Ako posledná vzniká v roku 1962 Lekárska fakulta UJJ v Martine, ktorá hneď od počiatku mala Kliniku rentgenológie a rádiológie. Prvým prednostom tam bol prof. MUDr. Arnošt Lányi, DrSc, neskôr to boli doc. MUDr. Vilibald Darmo, CSc, MUDr. Jozef Kašuba, CSc. a MUDr. Hubert Poláček, CSc.
Rádioterapeutické oddelenia neboli vždy vybavené dostatočne prístrojovo ani personálne. K prehĺbeniu úrovne teoretických aj praktických vedomostí lekárov, fyzikov, rádiologických asistentov, ako aj sestier na rádioterapeutických oddeleniach prispela aj vzdelávacia ustanovizeň zriadená na tento účel. V roku 1953 sa v Trenčíne zriadilo Stredisko pre doškoľovanie lekárov, v 1957 bolo premenované na Slovenský ústav pre doškoľovanie lekárov, potom na Inštitút pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov, neskôr prijal názov Inštitút pre dalšie vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve /IVZ/. V súčasnosti sa volá Slovenská postgraduálna akadémia medicíny /SPAM/ a má od roku 1960 sídlo v Bratislave. Do roku 1990 viedol Katedru rádioterapie IVZ doc. MUDr. Juraj Ďurkovský, CSc, od roku 1990 je prednostkou Kliniky rádioterapie SPAM MUDr. Elena Bolješiková, CSc. O dalšie vzdelávanie pracovníkov v rádioterapii sa ešte okrem iných stará aj prof. MUDr. Ľudmila Ševčíková, CSc, ktorá od roku 1980 prednáša ako zamestnanec Kliniky rádioterapie SPAM na Lekárskej fakulte rádioterapiu.
Z technického vybavenia rádioterapeutických pracovísk na Slovensku sa spočiatku objavovali najmä ožarovacie rtg prístroje, z ktorých časť bola vyrobená ešte pred rokom 1950. V roku 1955 inštalovali na Onkologickom ústave prvú kobaltovú bombu, čo znamenalo kvalitatívny skok, pretože sa mohli lepšie liečiť nádory uložené v hĺbke. Neskôr boli nainštalované tieto prístroje aj v Košiciach (1955, 1969), Lučenci (1973), Komárne (1975), Banskej Bystrici (1979, 1986) a Nitre (1979). V roku 1991 bol na Slovensku nainštalovaný prvý lineárny urýchľovač na Onkologickom ústave v Bratislave, čo opäť znamenalo posun nielen v kvalite a presnosti ožarovania, ale aj vo väčšom šetrení obsluhujúceho personálu. Ďalšie lineárne urýchľovače začali pracovať v r. 1993 v Košiciach a v Trenčíne. V rokoch 1992-94 sa cez MZ SR uskutočnil plošný nákup týchto prístrojov, ktorými sa doplnili v roku 1996 pracoviská v Banskej Bystrici, Žiline, Prešove, Nitre, Martine a NOÚ v Bratislave.
Aplikáciou rádionuklidu do telesných dutín pacienta sa v rámci rádioterapie začala rozvíjať brachyterapia. K vybaveniu rádioterapeutických pracovísk patrilo už v minulosti rádium, ktoré sa vo forme rádiofórov používalo hlavne na liečbu gynekologických ochorení, vo forme ihiel na kožné a podkožné aplikácie pre rôzne nádorové ochorenia. Použitím rádia bol personál zavádzajúci rádiofóry alebo rádiové ihly extrémne vystavený žiareniu. Neskôr sa v 70-tych rokoch začal používať manuálny afterloading - zavedenie aplikátorov s nežiariacimi náhradami potrebnými pri lokalizácii a výpočte, pred samotným začiatkom liečby s následnou výmenou náhrad za rádium, a to v Košiciach a Banskej Bystrici. Neskôr automatický afterloading (žiarič sa zavádza len v dobe samotnej liečby bez bezprostrednej prítomnosti personálu) v Košiciach, Bratislave a Trenčíne. Začiatkom 90-tych rokov došlo k dovybaveniu ostatných pracovísk automatickým afterloadingovým prístrojom. V Košiciach sa táto oblasť rádioterapie v súčastnosti rozvíja ďalej smerom k obrazom navádzanej brachyterapii s využitím CT a s precíznejšou kontrolou aplikovanej dávky v cieľovej oblasti a kritických orgánoch.
Späť nahor